Jedným z najznámejších príznakov plesní je nafúknuté brucho, časté nadúvanie a hnačka, ktoré sa prejavujú najmä po zjedení sladkostí, škrobovín alebo vypití väčšieho množstva piva či vína. Ďalším z príznakov je dýchavičnosť a problémy so srdcom, napriek lekárskym nálezom v norme, ktoré sa často označujú ako psychosomatická choroba srdca. Črevá sa pri nafukovaní totiž často naplnia plynom do takej miery, že začnú tlačiť na bránicu, pľúca a srdce.

Mnoho ľudí postihnutých plesňovým ochorením nechce o svojich problémoch hovoriť, najmä ak ich sužujú páliace a svrbiace červené vyrážky pri konečníku, ktoré niekedy mokvajú. Aj to sú príznaky enormného rozmnoženia plesní v črevách.

Pleseň je však často prítomná aj v iných častiach tráviaceho ústrojenstva. Prejavuje sa ako biely povlak v ústach a na jazyku, ktorý sa dá veľmi ťažko odstrániť.

Plesne sa usadzujú aj na iných častiach ľudského organizmu, napríklad na pokožke v podobe páliacich šupinkovitých fľakov, medzi prstami na nohách a veľmi často u žien v podobe vaginálnych infekcií a výtokov. Podstata všetkého trápenia a aj prvotná príčina ďalších ložísk plesňových infekcií v tele sa však spravidla nachádza najčastejšie v črevách. Kvasinky sa síce v nepatrnom množstve nachádzajú na koži a v črevách väčšiny ľudí. Plesniam sa darí všade tam, kde je teplo a vlhko, pretože takéto prostredie je pre ne ideálne.

Experti odhadujú, že v ľudskom tele sa nachádza asi sto druhov škodlivých plesní, ktoré na ňom parazitujú. „Prisajú“ sa na bunky hostiteľského organizmu a prerastú ich. Odhaduje sa, že približne každý štvrtý človek je dočasne alebo permanentne postihnutý plesňovým ochorením.

Mikrobiológovia plesne rozdeľujú do troch skupín - kvasinky, plesne a dermatofyty. Zástupcovia každej skupiny môžu človeku škodiť a vyvolávať rôzne choroby. Najviac ich spôsobuje kvasinka Candida albicans (biela kvasinka) práve v podobe už spomínaných infekcií tráviaceho traktu, najmä hrubého čreva, močových ciest a pošvy. Lekári ju zvyčajne označujú ako kandidóza.

Popri neškodných druhoch plesní, ako sú napríklad syrové, poznáme patogénne plesne, ktoré produkujú množstvo spór, zodpovedných za infekcie dýchacích ciest. Spóry plesní sa prenášajú vzduchom a najmä u alergikov často vyvolávajú alergické reakcie. Najzákernejšia z nich je tzv. čierna pleseň (Aspergillus niger), ktorá dokáže vyvolať ťažkú pľúcnu infekciu niekedy aj so smrteľnými následkami. Jedným z najznámejších príkladov je „kliatba Tutanchamóna“ - po objavení jeho hrobky v roku 1922 zomrelo na záhadnú pľúcnu chorobu 22 ľudí, ktorí do hrobky vstúpili. Čierna pleseň sa rada usadzuje v rohoch kúpeľní, za skriňami, na vonkajších múroch alebo v pivniciach.

Poslednou skupinou patogénnych plesní sú dermatofyty, ktoré sa usídľujú najmä na ľudskej pokožke a na nechtoch rúk i nôh. Liečba plesňových kožných infekcií je veľmi zdĺhavá a vyžaduje si sústavné ošetrovanie postihnutých miest.

Vráťme sa však ku patogénnym kvasinkám, pre ktoré je ideálnym miestom ľudské črevo. Prv než človek stihne zužitkovať dôležité živiny, obslúži sa pleseň. Spotrebuje najmä cukor a ľahko stráviteľné sacharidy, ako aj dôležité minerály, napríklad vápnik, ktoré potrebuje pre stavbu svojich buniek. Človek - nedobrovoľný hostiteľ - dostane zo živín len to, čo mu zvýši.

Merania hladiny cukru u ľudí s črevnou plesňovou infekciou dokázali, že im silno kolíše hladina cukru v krvi - presne tie isté zdravotné ťažkosti sa prejavujú u cukrovkárov. Plesne totiž spotrebujú väčšinu sacharidov a človek môže dokonca dostať hypoglykemický šok - triašku, potenie a brnenie v okolí úst, o záchvate hladu ani nehovoriac. Nedostatok cukru vyvoláva žiadostivosť na sladkosti a potraviny s obsahom škrobu. Plesne však nespotrebujú všetko, a práve preto mávajú postihnutí ľudia nadváhu. Tukové vankúše navyše odolávajú každému pokusu o diétu.

Črevná plesňová infekcia sa prejavuje tými istými príznakmi ako cukrovka: narušením energetického metabolizmu dochádza k únave, znižuje sa telesná i duševná výkonnosť človeka.

Ak obranný systém organizmu nie je v pohotovosti, môžu plesne preniknúť krvným riečišťom až do celého tela ku všetkým orgánom a postupne ich poškodzovať. Vylučujú totiž hubové jedy - mykotoxíny, a to najmä vtedy, ak sa im darí a majú dostatok potravy. Jedným z najznámejších mykotoxínov je alfatoxín, ktorý už v nepatrnom množstve môže vyvolať rakovinu pečene. V ľudskom organizme sa plesne môžu nachádzať veľmi dlho, avšak následky ich záškodníckej činnosti sa môžu objaviť až po niekoľkých rokoch.

Plesne produkujú nebezpečné mykotoxíny nielen v našom tele, ale nachádzať sa môžu aj v našom okolí, najmä v strave. Takže do tela si plesne a jej jedovaté produkty môžeme dodať najmä nevhodnou stravou. Plesne síce nespôsobujú také prudké otravy ako pozorujeme pri salmonelóze. Keď človek zje potraviny napadnuté plesňou, nemusí spočiatku nič spozorovať. Plesňové jedy na rozdiel od bakteriálnych totiž nepôsobia okamžite, ale pomaly spôsobujú dlhotrvajúce chronické ochorenia. Niektoré plesňové jedy sú pôvodcami rakoviny, niektoré poškodzujú obličky či pečeň. Iné druhy plesňových jedov sa prejavujú ako hormóny a vyvolávajú poruchy plodnosti, krvácanie, edémy. Iné oslabujú srdce či narušujú nervový systém. Niektoré dokonca narušujú celý imunitný systém. Pretože mykotoxíny nevidno, ani nemajú nijakú chuť, stáva sa, že človek sústavne konzumuje „jedovaté“ potraviny bez toho, aby si niečo všimol.

NAJČASTEJŠIE PRÍZNAKY:

únava, vyčerpanosť, až depresie

poruchy imunity

bolesti v kĺboch

záchvaty hladu s triaškou

hnačky, alebo naopak častá zápcha, časté vetry a pocit nafúknutia

svrbenie a pálenie v okolí konečníka,

mokvanie, až ekzémy

malé biele povlaky na postihnutých slizniciach

alergie

astma

kŕče v tráviacom trakte

návaly chute na jedlo bohaté na cukor a sladkosti, na jedlo bohaté na

kvasnice a uhľohydráty

nedostatok sexuálnej túžby

kožné ochorenia

nadváha

bolesti hlavy - migrény

nepokojné končatiny

hyperaktivita

nezáujem o život

poruchy spánku

slabá vstrebateľnosť vitamínov a minerálov

časté opakujúce sa prechladnutia

RAKOVINA