Vdychovanie prachu telu škodí. Bráni sa tomu kýchaním, kašľaním, odhlieňovaním, atď. Predstavte si, že vdychujete drobné častice skla. Zabodávajú sa do pľúc, odkiaľ nemôžu byť vykašľané. Predstavte si, že by ste prehltli ihlu či špendlík. Pokiaľ by mali tupé špičky, mohli by prejsť tráviacim traktom bez problémov. Pretože ale majú ostré, zabodnú sa do mäkkého tkaniva.

Dýchal niekto vedome sklo? Obávame sa ho v potrave, bojíme sa, že na neho šliapneme... Pritom si ale vôbec neuvedomujeme, že drobné sklenené častice môžu doslova zamoriť celý náš dom či byt. Stačí napríklad nechať zle utesnenú izoláciu zo sklenenej vaty. Akýkoľvek otvor v strope alebo stene, aj keď je prekrytý napríklad tkaninou, trúsi do bytu sklený prach z izolácie. Tieto drobné častice tam vnáša vzduch prúdiaci do obytných priestorov. Každý otvor do podkrovia alebo miest s izoláciou musí byť dokonale utesnený. Sklená vata by nikdy nemala byť použitá na vnútorné inštalácie, v čalúnení alebo k izolácií ohrievačov vody.

Občasný kontakt stavebných robotníkov so sklenou vatou nie je zďaleka taký škodlivý, ako trvalé vystavenie sa sklenému prachu kvôli dierke  v strope. Vdychovanie skla vedie k tvorbe cýst, a tie sú najvhodnejším miestom na množenie baktérií a parazitov. Cysta, v ktorej sa usídli jedno zo štádií črevnej motolice (fasciolopsis buski) sa stáva malígnou (zhubnou)!!!

TUHÉ RAKOVINOVÉ NÁDORY OBSAHUJÚ

SKLENÝ PRACH ALEBO AZBEST !

AZBEST je ďalšou látkou uvoľňujúcou čiastočky ostré ako sklo. Môžu sa pohybovať v tele a zabodávať do buniek, pokiaľ z nich opäť nevznikne cysta.

Žijeme v presvedčení, že azbest bol so zákazom používania v nehorľavých materiáloch odstránený úplne aj z našich domovov. Opak je pravdou. V našich domácnostiach sa ešte stále vyskytujú jeho početné zdroje. Napríklad remenica v sušičkách a práčkach. Keď sa remeň zahreje, uvoľňujú sa z neho čiastočky azbestu, ktorá sa rýchlo dostanú do okolitého vzduchu.